V kúte.

Autor: Štefan Hrodek | 5.7.2015 o 15:16 | Karma článku: 2,04 | Prečítané:  151x

Sedel v izbe, na posteli, v kúte. Matka hlasno telefonovala, otec s nimi nežil, rozvádzali sa. Keď som k nemu prišiel, bol ako kôpka nešťastia a na otázku, čo ho trápi, odpovedal:  „Nik ma nemá rád." 

Mám pocit, že do dnešného dňa sa s touto bolesťou priznal iba mne. Tlmočiť to niekomu, kto nemá uši a oči otvorené, je zbytočné. Viem to, skúšal som to.

Pamätám si, keď som mal ako dieťa bolesti. Rodičom som nechcel robiť starosti a keď som sa zveril inému “dospelákovi“, odpoveď znela : „ Aké Ty môžeš mať problémy, veď si dieťa.“

To dieťa trpelo úzkosťami, dnes to viem pomenovať, pretože s týmito vecami často pracujem. No v tých časoch som to netušil.

Preto dodnes citlivo vnímam bolesť bezmocných. Počuť vetu : „Nik ma nemá rád“., od trojročného dieťaťa mi trhá srdce. Hlavne ak viem, že si nevymýšľa a že má z jeho pohľadu na túto vetu plné právo.

Sedieť v izbe obloženej hračkami, od babiek, tiet, známych, otca i mami, je ako mať všetko hmotné na svete a nemať si to s kým užiť, s kým zdieľať. Zrazu je i zlato bezcenné, pretože to nie je potravou pre jeho dušu.   

Dnes, o rok a pól neskôr je situácia v tejto rodine stabilnejšia, čomu sa veľmi teším. Ako rodinnému známemu mi na nich a hlavne na živote malého veľmi záleží. No dnes sa opäť odohral rozhovor, ktorý snáď i iným otvoril oči:  

-Ostaneš sa so mnou hrať? – opýtal sa ma nevinne.

-Chrobáčik, rád by som, ale ideš sa najesť a potom ťa dá mamina spinkať.

-Nie, nechcem spať, chcem sa s Tebou hrať.

-Ja viem, i ja s Tebou, ale musíš si pospať, aby si bol silný. Ja už teraz pôjdem domov, veď mama sa s Tebou potom ešte pohrá.

-..............................................Nepohrá.

V očiach matky badať prekvapenie z drobcovej odpovede.

-Ale veď sa spolu hráme..... – argumentuje matka.

Drobec točí pohľad k zemi.

 

Dávať zlato hladnému, víno ranenému, chleba sýtemu. To, čo sa nám môže zdať ako dobrý čin, dobré správanie, dobrá výchova sa môže míňať účinku. A nie chybou toho druhého.

Človek nemusí mať doktorát, aby správne vychoval dieťa. Stačia mu uši čo počujú, oči čo vidia a hlavne zdravá láska, ktorá vie, čo to malé stvorenie napĺňa. Stačí sa ho spýtať, čo sa mu páči. Stačí sa s ním šantiť, keď po tom túži. Stačí ho poštekliť, v rukách potočiť, za skalu sa mu skryť a potom sa čarom objaviť.

Viem, že to nie je vždy ľahké, že v živote sú ťažké chvíle a občas si to odnesú nevinní. Nezavrhujem nikoho, kto občas zvýši hlas na dieťa a už vôbec neuznávam výchovu rozmaznancov, čo dostanú všetko, na čo si ukážu - i prílišná pozornosť je nezdravá.  

No vidieť svet len svojimi očami a nepozrieť sa, že niekto vedľa mňa mojou vinou trpí,........... A potom sa zamýšľam, ako pomôcť obom stranám.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Mária Terézia nechcela, aby sa Gemer vyľudnil. Pomohli čerešne

Nemajú nič, čo si nedopestujú. Život na lazoch je zložitý.

DOMOV

Tak to už nie, Béla, odkazuje Bugárovi Paška z SNS

Pašku hnevá, že ombudsmanka podporila Dúhový pochod.


Už ste čítali?