plač

Autor: Štefan Hrodek | 8.1.2012 o 19:40 | (upravené 21.1.2012 o 13:04) Karma článku: 1,90 | Prečítané:  162x

Slza za slzou po tvári rúti sa, telo smerom k dverám krúti sa. I Tvoj hlas k ním smeruje, za nimi predsa mama je. A ja nepustím Ťa z náručí, i keby prišiel som o uši!

Vidím Tvoju tvár a ver mi, že takmer plačem sám. Vravím Ti, že i keď bolesť teraz vo mne máš, je to v prospech Tvojich jemných čias. Lenže ledva rôčik máš a v našom jazyku sa nevyznáš. Ako Ti však povedať, že niet čoho sa obávať, že čochvíľa mama vráti sa zas, a opäť dotkne sa Ťa jej jas. I my občas trápime sa, keď chceme svoj svet mať, keď nedá si povedať! No on možno pred zlým nás chráni, a pritom úprimne plače s nami. Snáď raz pochopíme, ako dieťa v pevnej dlani, že ten kto nás miluje, nás i takto chráni.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Mária Terézia nechcela, aby sa Gemer vyľudnil. Pomohli čerešne

Nemajú nič, čo si nedopestujú. Život na lazoch je zložitý.

DOMOV

Tak to už nie, Béla, odkazuje Bugárovi Paška z SNS

Pašku hnevá, že ombudsmanka podporila Dúhový pochod.


Už ste čítali?