Keď duša umiera.

Autor: Štefan Hrodek | 27.6.2011 o 23:38 | Karma článku: 2,17 | Prečítané:  241x

Dieťa vie rozoznať, čo sa mu páči, a čo ho vie rozplakať. Dokáže sa hrať a na ostatných nepozerať. Časom sa v ľuďoch nevinné hranie stráca, hrajú sa s cudzími osudmi, možno chcú aj rôznym spôsobom iných manipulovať. Nevedia odlíšiť, čo im škodí a čo ich láskou plní.

Nedokážu sa zo srdca smiať, hrať, tvoriť ani milovať. Porušujú zákon lásky, vťahujú sa do prúdu deštrukčnej špirály. Neplniť si svoje sny stojí mnoho, neviem, kto to vie zaplatiť. Stojí to dušu, nejeden ju skúšal vykúpiť. Duša umiera, nemá zmysel tu pre ňu byť, keď nevedia ju von pustiť. Ego hrá prím, myseľ blúdi - zabudla, komu skutočne slúži. Strhnutá okolím, plní sny pre iných. Trendom podľahne, na svoje JA zabudne. Po čase sa prázdno prebúdza a zmysel života sa porúča. Čo potom s tým? Len rozhodnúť sa predsa treba :-)
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Mária Terézia nechcela, aby sa Gemer vyľudnil. Pomohli čerešne

Nemajú nič, čo si nedopestujú. Život na lazoch je zložitý.

DOMOV

Tak to už nie, Béla, odkazuje Bugárovi Paška z SNS

Pašku hnevá, že ombudsmanka podporila Dúhový pochod.


Už ste čítali?