Chodí jeden mail za druhým ( a fakt som rád, že som nezverejnil svoje tel. číslo :-) ) a ja sa nestíham diviť , čo všetko sa dá vtesnať do jednej vety.
Od sprostých otázok, že prečo danú vec predávam ( možno finta na zlejov či nečestných ťudí - neviem ), až po rozkazovací spôsob, aby som poslal viac foto.
Ale takmer všetky maily majú jednu vec spoločnú : zníženie ceny. Pri tejto formulke, ktorá je snáď produktom ctrl c – ctrl v , všetkých písateľov, som si prešiel viacerými fázami, od smiechu až po nervy!
Ľudia, čo v prvej vete namiesto pozdravu riešia cenu ? Čo je to za človeka? Ako sa to správa k niečomu, čo som ja piplal, venoval tomu svoj čas, energiu financie a on proste trŕŕŕt, bez rešpektu : Ak predáš za..., kúpim. :-) ešte si to ani nevidel, pomyslel som si, a už za... kupuješ. OK, tak ja hovorím NIE, môže byť?
Ako všetci chcú veci zadarmo , čo najlacnejšie. Ale prečo? Prečo by to malo byť najlacnejšie a ja by som sa mal posrať z toho, že on mi ponúkne svoje peniaze? A??? A čo keď mám radšej slušnosť a úctu? Čo potom?
Čo ak si myslím, že je choré, ak to funguje opačne? Čo ak za tým vidím i to, že ľudia, čo nevedia oceniť iných, nemôžu byť sami ocenení? Čo sa s takými ľuďmi deje potom?
Áno, mať všetko čo najlacnejšie, ale JA, JA chcem mať super plat! A kto Ti ho dá Ty mamlas, keď ani Ty nevieš zaplatiť inému! Keď vieš rozoznať len tú najnižšiu hodnotu, hodnotu peňazí!
Keď nevidíš tú prácu za tým, tú starostlivosť, tú úctu k tej veci!
Jednoducho, mám Ti dať vec za polovičnú sumu, v perfektnom stave a mám byť rád, rozumiem.
No možno by to tak aj bolo, keby si sa ma skôr ako na cenu úprimne opýtal, ako sa mám a či sa môžeš prísť pozrieť. A ak by naše stretko bolo fajn, možno by si to za tú polovicu aj dostal, pretože ja by som vedel, že to, o čo som sa určitú dobu staral, je i naďalej v dobrých rukách. A tým pádom je v dobrých rukách i časť zo mňa. Tá časť, ktorú som na danej veci zanechal.